Kométa, pašeráci a Puškin: ako Veuve Clicquot dobylo Rusko

„Požehnané víno vdovy Klikó či Moëta“ prinášajú v Puškinovom Eugenovi Oneginovi na stôl vo vymrznutej fľaši a meno Clicquot sa v ruskej literatúre 19. storočia objavuje znova a znova. Cesta k tomu viedla cez ročník 1811, ktorého kvalitu ľudia pripisovali kométe, cez obchodného agenta s ostrým perom a cez loď, ktorá v roku 1814 doplávala k Baltu s 10 550 fľašami. Prejdeme ich v poradí, aj s tým, koľko cukru v šampanskom Rusi chceli.

Cesta do Ruska v dátumoch

Ruský príbeh Veuve Clicquot trvá dvadsať rokov, od stretnutia v Bazileji v roku 1801 po rok 1821, keď dom predával v Rusku podľa dostupných údajov 280 000 fliaš ročne.

Rok kométy 1811

Ročník 1811 vošiel do dejín ako „víno kométy“, pretože jeho výnimočnú kvalitu ľudia pripisovali Veľkej kométe, ktorá v tom roku svietila nad Európou. Astronómovia ju označujú C/1811 F1, objavil ju Honoré Flaugergues. Dobré zbery z rokov kométy dostali prívlastok „ročníky kométy“.

Agent Louis Bohne navrhol víno zvýrazniť: dať vytlačiť peknú vinetu a na zrkadlo korku, teda na jeho spodnú plôšku, vyraziť hviezdu na pamiatku kométy. Predtým podľa tradície nosili korky domu symbol kotvy. Že hviezda nie je len legenda, potvrdila v roku 2015 vedecká štúdia v časopise PNAS. Na korkoch fliaš Veuve Clicquot z vraku pri Ålandských ostrovoch opisuje „vyobrazenie veľkého meteoritu z roku 1811“ a podľa neho datuje zazátkovanie až po tomto roku. Čo ďalšie vedci v tých fľašiach našli, rozpráva diel Šampanské z dna Baltu.

Louis Bohne: muž, ktorý poznal Rusko

Kľúčom k ruskému trhu nebola Madame Clicquot, ktorá Francúzsko nikdy neopustila, ale jej obchodný agent Louis Bohne. Pôvodom z nemeckého Mannheimu ho François Clicquot stretol v roku 1801 v Bazileji počas obchodnej cesty po Európe. Bohne sa stal zástupcom firmy pre Rusko, Prusko a Rakúsko a pracoval pre ňu až do svojej smrti v roku 1821.

Z jeho listov do Remeša čerpá aj životopiska Tilar J. Mazzeo. Podľa nej Bohne písal, že za neopatrnosť v obchode hrozí deportácia do sibírskych baní. Počas vojny totiž v Rusku platil zákaz dovozu francúzskeho vína vo fľašiach.

S tým súvisí najznámejšia historka o Bohnem. Tradovaná verzia, ktorú opakuje aj Mazzeo, hovorí, že fľaše pašoval do Ruska ukryté v sudoch s kávovými zrnami. Priamy doklad k nej nemáme a Mazzeo sama píše v podmieňovacom spôsobe, berte ju preto ako legendu.

Preteky roku 1814

V roku 1814 poslala Madame Clicquot do Ruska 10 550 fliaš ročníka 1811 a predbehla konkurenciu o celé týždne. Firma bola blízko bankrotu. Napoleon na jar abdikoval, námorné blokády, ktoré roky dusili obchod, sa začali uvoľňovať a kto prvý doplavil víno na sever, mohol získať trh hladný po šampanskom.

Holandská loď Zes Gebroeders, po slovensky Šiesti bratia, vyplávala 6. júna 1814 z Le Havre. 3. júla pristála v Königsbergu, dnešnom Kaliningrade, a podľa správ sa cestou nerozbila ani jedna fľaša. O niekoľko týždňov neskôr nasledovala druhá loď s 12 780 fľašami, tentoraz do Petrohradu. Tu sa pramene rozchádzajú. Oficiálna história domu hovorí, že fľaše putovali „do Petrohradu“. Historici a životopiska Mazzeo uvádzajú, že prvá loď smerovala do Königsbergu a do Petrohradu išla až druhá.

Prirovnanie nie je náhodné. Uhorské vína, predovšetkým tokajské, boli vtedy v Rusku pojmom a meradlom luxusného sladkého vína. Má to aj slovenskú stopu: tokajská vinohradnícka oblasť dnes leží sčasti aj na Slovensku.

Úspech prišiel rýchlo. V Rusku sa rozšírilo, že istý člen cárskej rodiny nechce piť nič iné. Časopis Smithsonian to pripisuje cárovi Alexandrovi I., iné zdroje jeho bratovi, veľkokniežaťu Michailovi Pavlovičovi. Podľa dostupných údajov predával dom v Rusku v roku 1816 asi 43 000 fliaš a v roku 1821 už 280 000. Príbeh ženy, ktorá stávku riskla, rozpráva diel Madame Clicquot: vdova, ktorá vytvorila moderné šampanské.

Ako chutilo šampanské pre Rusov

Šampanské pre ruský trh malo okolo 300 g cukru na liter, teda viac ako tridsaťnásobok dnešného Yellow Label s 9 g/l. Vyplýva to z archívu domu Veuve Clicquot, z ktorého čerpala vedecká štúdia publikovaná v roku 2015 v časopise PNAS. Bohne v jednom z listov dokonca píše, že Rusi si cukor pridávajú aj do hotového šampanského.

Pre predstavu: 300 g/l znamená v 100 ml pohári asi 30 g cukru, zhruba šesť čajových lyžičiek. V rovnakom pohári Yellow Label je necelý gram. Dom sladkosť prispôsoboval cieľovej krajine pri dávkovaní (dosage, pridanie cukrového roztoku pred zazátkovaním).

Rovnaké čísla pomohli vedcom aj pri fľašiach z Baltu. Šampanské z vraku malo nad 140 g/l, čo bolo na ruský vkus málo, a preto podľa štúdie skôr smerovalo na nemecký trh. Viac o tom, ako sa koncepcia sladkosti od 19. storočia zmenila, nájdete v článku Koľko cukru má šampanské.

Klikó v ruskej literatúre

Meno vdovy Clicquot sa v ruštine udomácnilo ako „Klikó“ a ruskí klasici ho používali ako skratku pre luxus, oslavu aj márnivosť. Citáty od Puškina, Gogoľa a Čechova uvádzame v origináli a v našom doslovnom preklade, nie v publikovanom slovenskom preklade diel.

Puškin: Eugen Onegin

Vo štvrtej kapitole Eugena Onegina, v strofe XLV, prichádza k Oneginovi na vidiek priateľ Lenskij a na stôl sa nesie šampanské. Puškin tu menuje dva domy naraz.

Strofa pokračuje spomienkou, ako zaň rozprávač kedysi dával posledný groš. V nasledujúcej strofe XLVI sa však obráti k „rozvážnemu“ bordó, ktoré mu je dnes bližšie. Šampanské, ktoré tu nazýva podľa obce Aÿ, prirovnáva k vrtkavej milenke a bordó k vernému priateľovi.

Ešte skôr, v prvej kapitole, sa objaví narážka, ktorej dnešný čitateľ ľahko nerozumie. V strofe XVI prichádza Onegin na večeru do petrohradskej reštaurácie Talon:

„Víno kométy“ je podľa komentátorov Puškina Jurija Lotmana aj Vladimira Nabokova šampanské ročníka 1811. Verš konkrétny dom nemenuje. S Veuve Clicquot ho spája slávny ročník, ktorý dom v roku 1814 priviezol k Baltu.

Gogoľ: Mŕtve duše

V prvom zväzku Mŕtvych duší, v štvrtej kapitole, sa chvastá statkár Nozdriov, čo všetko na jarmoku vypili. Nestačí mu obyčajné šampanské, musí byť lepšie ako najlepšie:

„Matradura“ je Nozdriovov výmysel. Aby vtip fungoval, musel ruský čitateľ okolo roku 1842 poznať „klikó“ ako synonymum najlepšieho šampanského.

Čechov: Šampanské

Anton Pavlovič Čechov napísal v roku 1887 poviedku Šampanskoje s podtitulom Rozprávanie darebáka. Prednosta zapadnutej železničnej stanice má na Silvestra „dve fľaše šampanského, toho najpravejšieho, s etiketou vdovy Klikó“. Jedna mu vykĺzne z rúk a rozbije sa. Žena to berie ako zlé znamenie a poviedka jej dá za pravdu.

Čo z ruského príbehu zostalo dnes

Z ruského obdobia si Veuve Clicquot dodnes nesie tri veci: ročníkové víno, sladký štýl a vzťah s Moët & Chandon v jednom Puškinovom verši.

Ročníkové víno. Víno kométy patrilo k prvým ročníkom domu. Táto tradícia pokračuje dodnes: Vintage 2015 je podľa domu jeho 67. ročníkom, s dávkovaním 6 g/l, teda nesmierne ďaleko od ruských 300 g.

Sladký štýl. Najbližšie k chuti 19. storočia má dnes Veuve Clicquot Rich s 55 g/l, ktorý sa pije na ľade, a jeho ružová verzia Rich Rosé. Dom vyrába aj Demi-Sec so 45 g/l, ktorý sám opisuje ako poctu vkusu 19. storočia, keď sa šampanské pilo sladšie. Aj tie najsladšie dnešné verzie sú však oproti ruskému štýlu striedme.

Klikó a Moët. Puškin postavil oba domy do jedného verša. Moët & Chandon, založený v roku 1743 v Épernay, a Veuve Clicquot dnes patria do tej istej skupiny LVMH. Ak chcete Puškinovu dvojicu na jednom stole, postavte vedľa seba Yellow Label a Moët Impérial. V čom sa líšia, rozoberá diel Veuve Clicquot alebo Moët & Chandon.

Často kladené otázky

Čo je víno kométy?

Víno kométy je šampanské z ročníka 1811, keď nad Európou svietila Veľká kométa a zber bol výnimočný. Ľudia jeho kvalitu pripisovali práve kométe. Veuve Clicquot na pamiatku vyrážalo na korky hviezdu, čo potvrdila aj vedecká štúdia korkov z vraku v Baltskom mori.

Ako sa Veuve Clicquot dostalo do Ruska?

Vďaka obchodnému agentovi Louisovi Bohnemu a riskantnej zásielke v roku 1814. Po páde Napoleona poslala Madame Clicquot k Baltu 10 550 fliaš ročníka 1811 a predbehla konkurenciu. Podľa dostupných údajov stúpol predaj v Rusku do roku 1821 na 280 000 fliaš ročne.

Plávala prvá loď do Petrohradu alebo do Königsbergu?

Pramene sa rozchádzajú. Dom uvádza Petrohrad, historici a Tilar Mazzeo Königsberg, kam prvá loď dorazila 3. júla 1814. Do Petrohradu podľa nich išla až druhá loď s 12 780 fľašami.

Kde sa spomína Veuve Clicquot v Eugenovi Oneginovi?

Priamo v štvrtej kapitole, v strofe XLV, kde Puškin píše o „požehnanom víne vdovy Klikó či Moëta“. V prvej kapitole, v strofe XVI, je aj verš o „víne kométy“, teda o šampanskom ročníka 1811, no konkrétny dom tam nie je menovaný.

Koľko cukru malo šampanské pre Rusov?

Okolo 300 g na liter. Uvádza to štúdia v časopise PNAS (2015), ktorá vychádzala z archívu Veuve Clicquot. Pre porovnanie, Francúzi a Nemci chceli okolo 150 g/l a dnešný Yellow Label má 9 g/l.

Kto bol Louis Bohne?

Louis Bohne bol obchodný agent Veuve Clicquot pôvodom z Mannheimu, ktorého François Clicquot stretol v roku 1801 v Bazileji. Zastupoval firmu v Rusku, Prusku a Rakúsku až do smrti v roku 1821.

Čo znamená „klikó-matradura“ u Gogoľa?

Nič konkrétne, je to vymyslené slovo. Gogoľov chvastúň Nozdriov ním v Mŕtvych dušiach nafukuje, aké výnimočné šampanské pil, a sám ho vysvetľuje ako „dvojité klikó“. Vtip stojí na tom, že slovo klikó bolo pre ruského čitateľa synonymom najlepšieho šampanského.

Dá sa dnes kúpiť sladké Veuve Clicquot ako v 19. storočí?

Nie celkom, také sladké šampanské Veuve Clicquot dnes nevyrába. Najsladšie je Veuve Clicquot Rich a Rich Rosé s 55 g/l, ktoré sa pijú s ľadom. Aj to je však asi šestina ruského štýlu s 300 g/l.

Čo si z toho odniesť

Ruský úspech Veuve Clicquot nebol šťastnou náhodou. Stál na výnimočnom ročníku, na agentovi, ktorý trh poznal zvnútra, na odvahe poslať loď skôr ako ostatní a na ochote prispôsobiť sladkosť vkusu zákazníkov. Ak si z tohto dielu zapamätáte jedno číslo, nech je to 10 550: toľko fliaš ročníka 1811 doplávalo v roku 1814 k Baltu a urobilo z „Klikó“ slovo, ktoré poznal Puškin aj Čechov.

Ročníkový štýl domu dnes zastupuje Vintage 2015, sladký Rich a klasiku Brut Yellow Label. Celú ponuku nájdete v kategórii šampanské a tipy na fľašu k sviatku v článku Aké šampanské kúpiť na oslavu a ako darček.

Zdroje

• Veuve Clicquot: Madame Clicquot, história domu (veuveclicquot.com)
• Jeandet a kol.: Chemical messages in 170-year-old champagne bottles from the Baltic Sea, PNAS 112 (19), 2015
• Smithsonian Magazine: The Widow Who Created the Champagne Industry (2013)
• Tilar J. Mazzeo: The Widow Clicquot (2008), citované cez sekundárne zdroje
• A. S. Puškin: Jevgenij Onegin, kapitoly 1 a 4 (ilibrary.ru)
• J. M. Lotman a V. Nabokov: komentáre k Eugenovi Oneginovi
• N. V. Gogoľ: Mŕtve duše, zväzok I, kapitola 4 (ilibrary.ru)
• A. P. Čechov: Šampanskoje (1887) (ilibrary.ru)
• Veuve Clicquot: technické listy Yellow Label, Rich, Demi-Sec a Vintage 2015
• LVMH: profily domov Veuve Clicquot a Moët & Chandon (lvmh.com)

← predchádzajúci diel: Madame Clicquot | späť na rozcestník seriálu | ďalší diel: Prečo má Veuve Clicquot žltú etiketu

Alkohol je určený osobám starším ako 18 rokov. Konzumujte zodpovedne.